Všetky členské  krajiny EÚ čelia vážnym výzvam v oblasti sociálneho vylúčenia, chudoby a nerovnosti, ako aj potrebe modernizovať systémy sociálnej ochrany.

      Výzva novej podoby sociálneho štátu je podmienená nástupom staronových sociálnych rizík. Predovšetkým je to sociálne riziko tzv. pracujúcej chudoby, keď občan pracuje, ale charakter práce a odmena za ňu mu neumožňuje vymaniť sa z chudoby a neumožňuje mu uhradiť náklady na bývanie a pod. bez príslušných sociálnych dávok. Druhým, súvisiacim sociálnym rizikom je riziko zostarnutia v chudobe,  napriek celoživotnej práci a plateniu daní a poistného. Uvedené riziko vyplýva zo skutočnosti, že doba odpracovaná v zamestnaní už občana spoľahlivo nezabezpečuje na ekonomicky postaktívne obdobie. Tretím typom sociálneho rizika je hrozba, že občan nezíska kvalifikované (alebo vôbec žiadne) zamestnanie aj napriek tomu, že investoval svoj čas a energiu do vzdelania.

      Súčasný  sociálny štát zlyháva pri riešení  týchto akútnych sociálnych rizík. Pre ich riešenie chýbajú  adekvátne nástroje. Tieto riziká zostávajú bez dostatočného poistenia, pretože existujúce poistné mechanizmy, ktoré boli účinné v minulosti, sú paralyzované masovosťou nových rizík. Sociálny štát sa totiž odvíjal od stability zamestnania. Sociálnu integráciu zabezpečoval fungujúci trh práce a poisťoval sociálny štát. Zmena makroekonomickej a makrosociálnej situácie ústí do rozširovania tzv. neistého zamestnania a neistej  práce, do nového sociálneho rizika tzv. diskvalifikovanej chudoby, či príjmovej chudoby (dôsledok dlhodobej nezamestnanosti a neistej práce) a do zmien v demografickej a rodinnej štruktúre spoločnosti.

      Sociálny štát preto hľadá riešenia na tri najväčšie výzvy demografických zmien: na starnutie, na zmeny rodinných štruktúr a na migráciu.

      Starnutie je v horizonte najbližších desaťročí nezvratné, zastavenie populačného starnutia sa očakáva zhruba okolo roku 2060, to však už bude populácia Slovenska staršia v priemere o 10 rokov v porovnaní so súčasnosťou. Závažné spoločenské dôsledky starnutia obyvateľstva sú všeobecne známe – spoločenská klíma, ekonomika, trh práce, zdravotníctvo, sociálne poistenie, infraštruktúra, služby. Menej sa hovorí o aktívnom prežívaní staroby, ktoré prináša výhody pre seniorov aj pre spoločnosť.

      Rodina bude hrať rozhodujúcu úlohu pre ďalší kvantitatívny aj kvalitatívny vývoj populácie. Stabilná a funkčná rodina je základným predpokladom pre zvýšenie pôrodnosti a zabezpečenie starostlivosti o detí.

      Prisťahovalci môžu byť prínosom pre spoločnosť len v prípade, že sa ich podarí integrovať (vrátane rodinných príslušníkov). Väčšina krajín pristupuje aktívne k ovplyvňovaniu migračných procesov. Slovensko nemá migračnú politiku (len azylovú). Na Slovensku môže nastať situácia, že k nám budú prichádzať už len takí prisťahovalci, ktorých iné krajiny nechcú.
 

Kľúčové  výzvy:

    * Rast zamestnanosti a vytváranie stabilných, finančne adekvátnych  pracovných miest.
    * Výrazná podpora rodín, najmä mladých v ich starostlivosti o deti a zabezpečení dôstojných životných podmienok (vrátane bývania)

- Sociálna integrácia a integrácia na trhu práce najviac znevýhodneného obyvateľstva zvýšenou podmienenosťou pri udeľovaní dávok aktívnou pripravenosťou pracovať, vrátane zlepšovania motivácie. Uľahčenie prístupu zdravotne znevýhoddnených občanov  na trh práce podporou samostatného života, prístupom ku kvalitným službám.

- Komplexná práca s rómskou komunitou, najmä v segregovaných rómskych osadách v spojitosti s viacúrovňovou sociálnou a komunitnou prácou.

- V zdravotnej starostlivosti je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup pre všetkých, znížiť nerovnosti v oblasti zdravia, zabezpečiť bezpečnú a vysoko kvalitnú starostlivosť, úspornejšie využívať prostriedky.

- Dôchodkové systémy vyžadujú reakciu na predlžovanie dĺžky života, na riziko chudoby. Výdavky na dôchodky sa budú zvyšovať. Otázka dodatočných  zdrojov na dôchodky je zásadnou otázkou dlhodobej udržateľnosti dôchodkov pri transparentnom vzťahu medzi príspevkami a dávkami. Udržateľnosť verejných financií je riziková. Je to kľúčová výzva, ktorá si vyžaduje stratégiu rozloženú do troch oblastí – zníženie verejného dlhu, zvýšenie zamestnanosti, posilnenie rastu produktivity.

- Služby pre deti posunúť od starostlivosti k vzdelávaniu. Zabezpečiť dostupnosť služieb a usilovať o výrazné zlepšenie ich kvality a flexibility.

V záujme dosiahnutia týchto cieľov budeme presadzovať nové iniciatívy a novú legislatívu. Budeme tiež realizovať viacero opatrení - na úrovni vlády i v rovine pracovného miesta. Pôjde o kombináciu finančných a nefinančných opatrení.

Zvyšujúca sa nezamestnanosť je príležitosťou pre to, aby sme spoločnosť informovali o tom, že sociálne služby nie sú len tým, čo pomáha potrebným, ale aj významným zamestnávateľom. Bezodkladne zmeníme zákon o sociálnych službách. Občania v ňom musia mať oporu pri uplatňovaní svojho práva na primeranú a účinnú pomoc v núdzi.

      Zásadnou reformou musia prejsť aj sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím. Vyžaduje to zmenu prístupu u všetkých, ktorí  sú do systému zapojení.

      Demografické  zmeny, makroekonomické a makrosociálne zmeny si vyžadujú vytvorenie uceleného systému dlhodobej starostlivosti a zásadných zmien v dôchodkoch.

      V predchádzajúcom období sa slovenská rodinná politika, v rozpore s európskymi trendmi do značnej miery redukovala na oblasť finančných dávok, menej pozornosti sa venovalo pružnejším formám pracovného času, rozvoju služieb, bývania, prevencii a prepojeniu s politikou rodovej rovnosti.
      Chceme zastaviť zaostávanie a riešiť skutočné problémy každodenného života, chceme tiež usilovať o prekonanie minulej roztrieštenosti, zložitosti  a neprehľadnosti rodinnej politiky a posunúť ju k tomu, aby reálne predstavovala  zosúladený a prehľadný súbor politík s jasnými cieľmi.