Sociálnu bezpečnosť zdravotníctva vnímam ako jednu zo základných priorít Slovenska v súčasnosti.

Našou hlavnou prioritou musí byť, aby si boli všetci občania v chorobe istí, že sa o nich má kto postarať a že sa postará kvalitne.

To vyžaduje zdravotnícky a súčasne sociálne definovanú dostupnosť, teda aj sociálne definovanú sieť zdravotníckych zariadení:

-   sieť (malých) nemocníc,

-   (priamu) dostupnosť špecialistu,

-   funkčnú návštevnú službu a lekársku službu prvej pomoci.

Musíme byť opatrnejší pri posudzovaní nadbytočných kapacít a pri rozhodovaní o nich. V najslabšie platenom zdravotníctve v Európe by sme sa totiž mohli zbaviť potrebnej a dostupnej siete. Tzv. „nadbytočnosť“ zdravotníckych kapacít totiž nemôžeme posudzovať len z pohľadu štatistík ale hlavne z pohľadu dostupnosti kvalitnej zdravotníckej služby pre každého občana.

Vraví sa, že zdravotnícke služby nemôžu byť odkázané len na trh, ale bez jasných pravidiel a zábrany zneužívania nemôžu prežiť ako oáza iného sociálneho sveta v inak trhovom prostredí.

Inak nám hrozí, že na jednej strane vznikne tzv. VIP zdravotníctvo pre vyvolených a na druhej strane riziko, že pri výbere diagnostických a liečebných prostriedkov rozhoduje ekonomické a sociálne postavenie pacienta.

Napriek súčasnej kríze si nemôžeme dovoliť znižovať príjmy zdravotníctva. Naopak, práve kríza je príležitosťou ako znovu naštartovať ekonomiku investíciami do verejnej sféry a to nielen školstva a nájomného bývania ale aj zdravia a zdravotníctva. Do nemocníc a ambulancií, ale aj do dlhodobej výzvy, ktorou je stále prepojenie sociálnej a zdravotníckej starostlivosti.

Ako politička vnímam správne nastavenie zdravotníckej politiky do budúcnosti ako veľmi dôležitú. Prezident by sa mal opierať o:

-   nadstraníckosť a sociálnu angažovanosť,

-   priamu spoluprácu s parlamentom a vládou, najmä organizáciou okrúhlych stolov, za ktoré by sa konečne posadili všetci „reformátori“,

-   počúvanie a tlmočenie požiadaviek pacientov a lekárov,

-   nevyhýbanie sa prezentovaniu a presadzovaniu svojho jasného názoru, či už v správach o stave republiky ale aj pri prinášaní návrhov riešení.

-   aktívne presadzovanie kultúry života –

-   obhajoba občanov, ktorým hrozí diskriminácia podľa zdravotného stavu

-   prevencia zdravotnosociálnych dôsledkov staroby (staroba – choroba)