Médiá oznamujú, že prezidentská kampaň má konečne „grády“. Zaznamenali prvú výraznú konfrontáciu. Gašparovič a Radičová sa pustili do seba. Konečne, dodávajú niektoré. Z pohľadu médií môže byť konfrontácia a vzájomné útoky „témou“ volebnej kampane, ale rozhodne to tak nie z môjho pohľadu. Vo vecnej rovine nemá význam, aby sme sa s pánom prezidentom takto prekárali. A ešte k tomu cez médiá.

Bola by som nerada, keby si v mojom prípade slušnosť niekto chcel vykladať ako slabosť. Nie je to tak. To, že nevolím negativistické postoje a konfrontačné postupy neznamená, že sa o svoj názor nedokážem pobiť. Ako som už povedala aj verejne – keď bude treba, viem sa rázne ozvať. No dávam prednosť dialógu, argumentom a vecnej diskusii. Verejnej diskusii. To je pravý zmysel a skutočný obsah volebnej kampane. Obaja sa uchádzame o podporu a hlasy širokej verejnosti, naši ľudia majú právo poznať naše názory, postoje a vyhlásenia. Majú právo vedieť a vidieť, ako rozumieme ich potrebám, starostiam a problémom tejto zase raz turbulentnej doby.

Nikdy som na pána prezidenta osobne neútočila. Nebudem to robiť ani teraz, ani vo volebnej kampani, hoci dôvody by sa našli a niektorí z viacerých mojich vyhranených podporovateľov mi to dokonca radia. Osobné útoky a antagonistická konfrontácia sú mi cudzie. A nebudem to robiť ani keď jediná reakcia pána prezidenta na moje vecné pripomienky boli osobné útoky. Nebudem diskutovať o tom, kto má a kto nemá prečítanú ústavu. Ale chcem hovoriť o tom, ako sa dajú využívať právomoci, ktoré ústava dáva prezidentovi.

Hovorí sa, že neskoro je lepšie, ako nikdy. Preto vyzývam pána prezidenta na spoločnú verejnú diskusiu. Môžeme hovoriť o témach o ktorých v posledných dňoch hovoril on, môžeme hovoriť o témach, ktoré som do verejnej rozpravy vniesla ja. O témach, ktoré prináša dianie doma i v zahraničí hovoriť nielenže môžeme, ale aj by sme mali. Spoločne, vecne, korektne a verejne.