Vznik Československej republiky pred deväťdesiatimi rokmi nebol neočakávanou ani prekvapivou udalosťou. Pre mňa sú však prekvapivé skryté súvislosti, ktoré vieme v plnej miere doceniť až dnes, z odstupu, ktorý nám ponúka dnes už deväťdesiatročná história tejto udalosti.

Medzivojnové Československo sa historikom, politológom, učiteľom a hádam aj nám, ostatným občanom, javí ako prirodzený dôsledok procesov rozbehnutých v Clevelande, Pittsburghu, Ružomberku, Martine, Prešporku, Paríži, Washingtone, Londýne. Ale aj diplomatických aktivít a politickej práce vo Viedni, či v Budapešti. Všade tam sa aktivizovali politicky a národne prebudení ľudia v záujme vymanenia sa z habsburskej monarchie. Najdôležitejšou a neprehliadnuteľnou hodnotou týchto politických zmien je fakt, že obyčajným ľuďom priniesli viac osohu, než trápenia.

Rozpad Rakúsko - Uhorska priniesol ľuďom v našich krajoch nielen demokratickejšiu formu štátneho zriadenia a vyššiu mieru národne uvedomovacích pohybov, ale aj technický pokrok a zlepšenie sociálnych pomerov. Hoci možno ani nie je jasné, čo bolo impulzom a čo dôsledkom, v tomto slova zmysle, naše dejiny sa realizovali takto a my môžeme dnes s hrdosťou vyhlásiť, že práve toto – vyššia forma sebauvedomenia ako dôsledok demokratizácie – je neprehliadnuteľnou črtou našich moderných dejín.

Naši predkovia mali silu a odvahu vytvoriť jeden z najdemokratickejších štátov Európy a sveta, čo malo za následok, že v tridsiatych rokoch, v období nastupujúceho fašizmu, bolo Československo útočiskom pre mnohých, ktorým bolo doma príliš horúco, i nebezpečne. Medzivojnové Československo patrilo k tým krajinám, ktoré medzi prvými zaviedli všeobecné volebné právo a umožnilo ho uplatňovať aj ženám. Ako jedno z prvých vpustilo ženy na vysokoškolskú pôdu. Naozaj dôležitým je aj historicky cenný fakt poukazujúci na to, že vznik Československej republiky, alebo ako sa zaužívalo – prvého Československa, položil aj tradíciu sebauvedomovacích procesov našich národov ako následného kroku procesov demokratizačných. Potvrdili to udalosti plynúce z Československej jari, ktorých dôsledkom bola v tomto zmysle federácia, potvrdil to aj vývoj po roku 1989, ktorý smeroval k vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993. Po Novembri  ´89 sa stali dve politické scény, jedna v Prahe a druhá v Bratislave, realitou a teda bolo len prirodzené, že následne vznikli dva samostatné štáty.  To sú tie skryté súvislosti, na ktoré by som rada pri pripomínaní si vzniku nášho spoločného štátu poukázala predovšetkým.  

Odkaz východísk z Clevelandu, Pittsburghu, ale predovšetkým z Martina, kde sa Slováci Martinskou deklaráciou z 30. októbra 1918 jednoznačne prihlásili do rodiny národov túžiacich po živote v demokracii a v súlade s právom na sebaurčenie, ktoré stáli pri formovaní základov demokratického Československa sa tak zdanlivo paradoxne dočkal svojho naplnenia až vo chvíli, keď historicky, kultúrne a emancipačne navždy nedoceniteľný spoločný štát Čechov, Slovákov, ale aj Nemcov, Maďarov, Rusínov, Poliakov, Rómov a ostatných národností žijúcich v ňom zanikol politickým aktom vyhlásenia vzniku samostatnej Slovenskej republiky a následného rozdelenia Česko-Slovenska.

Nech je nám táto skrytá súvislosť, ale aj reálna úroveň spolužitia občanov našich dvoch krajín v otvorenej a zjednotenej Európe dneška, ich schopnosť vzájomného rešpektu, partnerstva a spolupráce, záväzkom a prísľubom, že s dedičstvom našich otcov, za ktorých treba spomenúť Tomáša Garriquea Masaryka, Milana Rastislava Štefánika, Vavra Šrobára, Edvarda Beneša, či Štefana Osuského, dokážeme naložiť tak, aby sa ich vizionárske mysle a politicky odvážne kroky snúbili s naším vlastným počínaním. A aj keď pri tejto príležitosti možno z pozície občana, či občianky Slovenskej republiky azda len s trochou nadsadenia povedať „kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ", títo velikáni zavŕšených demokratizačných procesov by nám celkom naisto nielen porozumeli, ale aj dali požehnanie v našom ďalšom úsilí o uplatňovanie zásad slušnosti a vzájomného rešpektu nielen v oboch našich krajinách, ale dokonca aj v ich politickom živote.