Vážení hostia, priatelia z KDH, SMK, vážené dámy, vážení páni,

ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste práve vypravili náš vlak. Pokúsime sa, aby nie len úspešne prišiel do cieľa, ale urobíme všetko preto, aby do neho chcelo nastúpiť spolu s nami čo najviac občanov. V tom si navzájom pomáhajme. Chcem Vás poprosiť a vyzvať: pripomeňme si spolu deň zápasu za ľudské práva, 25. marec. Spomeňme si na tých, ktorí mali odvahu vzoprieť sa sile moci, ktorí mali odvahu pozdvihnúť svoj hlas, svoje vlastné ja, proti diktátu sily, proti nevraživosti, proti obmedzovaniu ľudských práv. Spomeňme si na tých občanov a majme odvahu. Vráťme sa k základným klasickým cnostiam: odvahe, spravodlivosti, rozvážnosti a múdrosti. Buďme rozvážni a múdri. Buďme spravodliví a nájdime odvahu, hlavne občiansku. Pomôcť nie len samým sebe, ale aj tým, ktorí to najviac potrebujú.
Slovensko je malá krajina. A ešte je aj rozdelená na množstvo malých regiónov, našich dediniek. Naše srdcia sa teda nemôžu tešiť z veľkosti krajiny, ale môžu sa tešiť z jej rozmanitosti a pestrosti. V rozmanitosti a pestrosti je jej krása. A jej obrovská výhoda. Výhoda je to však vtedy, ak ju budeme dotvárať, využívať, podporovať pri zachovávaní princípov slobody, princípov zodpovednosti a tolerancie. To známe voltairovské: „Ja s tebou síce nesúhlasím, ale urobím všetko preto, aby si mohol povedať svoj názor.“ Aby sme boli spravodliví a vnímali a počúvali tých, s ktorými na prvé počutie nesúhlasíme. A aby sme zachovávali slobodu, ktorá je zodpovedná.
Delím politikov na demokratov, ktorí vládnu  a na vládnucich demokracii. Demokrati rozmanitosť využívajú v prospech nás všetkých, lebo nás obohacuje. Vládnuci ju zneužívajú na vytváranie napätia, nepriateľa, konfliktov, boja, triednych bojov, nepriateľstiev na život a na smrť. Tí, ktorí politiku zužujú len na moc a na vládnutie, zneužívajú rozmanitosť Slovenskej republiky vo svoj prospech a v neprospech občanov tejto krajiny.
Čo nás však bude spájať, čo má rozmanitosť spájať? No predsa duch spolupatričnosti, naša súdržnosť. A čo preto môžeme ako politická strana urobiť? Posilniť život občanov tejto krajiny. Aby táto krajina bola lepším domovom pre našich občanov.
Posilniť strednú vrstvu, ktorá dnes, poctivo starajúc sa o seba a o svoje okolie, nemá žiadne výhody, žiadne ústretové kroky ani verejnej správy, ani štátu. Je slabá, dokonca sa prepadáva do nižších vrstiev. Urobme maximum pre to, aby sme skvalitnili jej život a dodali jej sebavedomie. Pretože len  úcta a dôvera je základom stability spoločnosti. Len silná stredná vrstva je základom budovania budúcnosti.
Áno, sme spoločnosť založená na solidarite. V kresťanstve známa solidarita so živými, ale i s mŕtvymi. Solidarita s mŕtvymi totiž znamená dejinnú pamäť. Bez dejinnej pamäte strácame súvislosti, zabúdame na obete, zabúdame byť odvážni. Bez myslenia na budúcnosť premrhávame šancu a ničíme životy našich budúcich generácií. Buďme solidárni, nevzdávajme sa dejinnej pamäti a myslime na budúcnosť. Pokúšajme sa byť spravodliví tým, že budeme počúvať každodenné potreby občanov, s ktorými žijeme. Chceme byť ústretoví, chceme byť zásadoví . A zásadovosť tkvie v tom, že vytvoríme podmienky pre úspech, šance pre úspech, aby sme mohli byť zdrojom inšpirácie ostatným a nápomocní tým, ktorí šance na úspech nemajú.
Priatelia, mohli by sme pokračovať v tónoch a hlasoch konfrontácie, mohli by sme tiež zdvihnúť hlas a kričať, mohli by sme búchať po stole. Čo tým vytvárame v spoločnosti? Akú atmosféru? Žičlivú? Keď sa s niekým stretnete na ulici a dáte mu normálnu otázku: „Ako sa máš? Priatelia, ako sa máte?“, základná odpoveď najčastejšie znie: „No, dá sa to vydržať, ale...“ Snažme sa o to, aby odpoveď znela: „Mám sa dobre. Mám síce nejaké problémy, ale viem ich riešiť. Pomohol som svojmu okoliu, mám fajn suseda, vieš, desať rokov po spore, už dnes sa rozprávame ako ľudia.“
Vytvárajme žičlivú atmosféru v tejto krajine. Buďme chápajúci a zároveň razantní. Dokážme privolať úsmev na tvárach tam, kde sa zdá, že je situácia  beznádejná, pretože každá situácia má riešenie.
Slovensko tak ako ostatné krajiny Európy čaká zaťažkávacia skúška. Minulý rok sme si pripomenuli dvadsiate výročie nežnej revolúcie. Mám dodnes odloženú tŕňovú korunu z ostnatého plota, ktorý nás delil od demokratického sveta. Lebo mám pamäť. Mám dodnes vo svojich spomienkach prvé pokusy a krôčiky, ktoré sme robili na kryhách slobody a veľmi sme v prvých okamihoch ani nevedeli, čo s ňou. Lebo sloboda nie je anarchia, sloboda je zodpovednosť. A dodnes mám v pamäti prvý pochod do Hainburgu a radosť, ktorá ho sprevádzala. Dodnes mám odloženú karikatúru, lebo karikatúry mám rada a na rozdiel od ostatných si  ich odkladám, kde otec sedí so synom a syn sa ho pýta: „Kto je za tým plotom“ a otec odpovedá: „Synček môj, my.“
Dnes už nie sme za plotom. Spolu hľadáme odpoveď na vážnu hospodársku krízu. Netvárme sa, že to je ľahké. Netvárme sa, že bez spolupráce s inými dokážeme preklenúť problémy, ktoré Európa a svet má. Ja sa tak netvárim a nebudem tváriť. Pretože demokrat, okrem toho, že pozná problémy ľudí, je aj tým, ktorý vie počúvať, ktorý dokáže spolupracovať.
Budeme spolupracovať so všetkými, ktorí si politiku nezúžili na moc a zneužívanie moci, ale ktorým v politike zostal priestor aj pre občanov a službu občanom. Som presvedčená, že o takúto spoluprácu stojíte i vy všetci. Je príjemné rozprávať sa s tými, ktorí s vami súhlasia. Ale rovnako príjemné je viesť dialóg, pokiaľ vám partner zrazu otvára nové priestory sveta. Nové obzory, o ktorých ste ani netušili. Ale je príšerné, počúvať niekoho, kto ani nevie, čo hovorí.
Skúsme sa rozprávať s tými, ktorí tušia obsah svojich slov a ktorí majú dobrý úmysel. SDKÚ-DS má dobrý úmysel vytvárať pre nás lepší domov. Tak nám Pán Boh nám pomáhaj.