Známe tváre zbierajú anjelov, prasiatka, lienky a vinylové platne

Profesor Pavol Traubner je známy veľkou zbierkou prasiatok. Má ich už viac ako štyristopäťdesiat. "Prvé mi darovala v júni 1969 moja budúca manželka," hovorí prednosta prvej neurologickej kliniky v Bratislave a pokračuje. "Cestovala z Michaloviec do Bratislavy, vystúpila v Trenčíne, kde som robil atestáciu, a na stanici mi darovala malinké gumené prasiatko pre šťastie." Zdá sa, že mu ho naozaj prinieslo, pretože atestáciu urobil výborne. To bol začiatok jeho zberateľskej vášne. "Priatelia aj pacienti vedia, že ich zbieram, takže zbierka sa mi rýchlo rozrastá. Mám ich vo svojej pracovni na niekoľkých poličkách a robí mi radosť pozrieť sa na to množstvo, ktoré som nahonobil za štyridsaťjeden rokov," chváli sa profesor Traubner. Najobľúbenejším prasiatkom však stále zostáva to prvé, ktoré mu prinieslo šťastie. "Je už trochu ušmudlané, ale stále má čestné miesto," ukazuje. Raz dostal dokonca aj živé prasa, nevedel však, čo si má s ním počať, a tak ho daroval priateľom. "Niektoré majú aj mená, ale keďže ich je pomerne veľa, robilo by mi problém zapamätať si ich," hovorí zberateľ. Priznáva, že v detstve zbieral skoro všetko. "Známky, ale aj rôzne druhy zvieratiek, mal som psíky, mačky, vtáčiky, sýkorky a neviem čo ešte," spomína. Z nových kúskov vo svojej početnej zbierke sa stále teší napriek tomu, že ich už nemá kam dávať.

Verí na anjelov: Známa televízna moderátorka Alena Heribanová v detstve nezbierala nič. Venovala sa skôr krúžkom. Chodila na gymnastiku, recitovala, navštevovala literárny krúžok a mnohé iné. "Bola som činorodé dieťa. Chodila som z jedného krúžku do druhého. Ale pamätám si, že raz mi dala kamarátka, ktorej otec pracoval v zahraničí, nádherné servítky. Tak som si povedala, že ich budem zbierať, dlho mi to však nevydržalo," spomína tvár známej relácie o anjeloch. A práve tých zbiera už dlhý čas. "Zhromažďujem ich od momentu, keď som začala o relácii rozmýšľať. Dostali sa mi do rúk knihy, ktoré ma inšpirovali, aby som sa obklopovala niečím, čo mi dá novú motiváciu a dobrý pocit," hovorí.

Keď sa začala vysielať relácia Anjeli strážni, kde si pozýva zaujímavé osobnosti, uvažovala o darčekoch pre hostí. Mapovala ľudí, ktorí práve anjelov vyrábali. "Jedným z prvých spolupracovníkov bol sochár a rezbár Vlado Morávek, ktorý ich vyrezával. Jeho drevení anjeli mi veľmi pripomínali dielo Majstra Pavla z Levoče. Majú nádherné tváre. Preduchovnené bytosti z dreva boli nabité takou pozitívnou energiou, že som si najskôr kúpila jednu sošku a teraz ich mám doma niekoľko," spomína Alena Heribanová. Prvého anjela si kúpila pre seba, ďalších pre svoje dve dcéry, keď boli ešte malé. "Dnes ich mám doma vyše päťdesiat od metrových drevených skulptúr až po miniatúrne." Niektorí priatelia jej dávajú anjelov k sviatkom. "Nie každý je stotožnený s myšlienkou existencie anjelov strážnych. Verím, že je to taká dobrá energia, ktorá je vždy s nami. Je toľko životných náhod, keď si človek povie, že mal šťastie! Niektoré veci medzi nebom a zemou sú skutočne neuveriteľné, takmer zázračné. A ja si myslím, že existujú aj tieto bytosti."

Anjel jej chráni dom: Zbieraniu okrídlených bytostí prepadla aj politička Iveta Radičová. "Najčastejšie sa anjel objavuje, aby odovzdal štyri dôležité posolstvá. Posolstvo nádeje, pomáha ľuďom v núdzi, posolstvo istoty, čiže ochraňuje, je poslom spravodlivosti a poslom dobrých správ. O to sa snaží aj každý z nás, je to odveká túžba po čistote," hovorí Iveta Radičová. Anjelov má doma stovky, každý je iný. Pamätá si darcov aj situácie, keď ich dostala. Prvého jej darovala mama a toho najvzácnejšieho má od svojho manžela Stana Radiča. "Stráži celý dom a on sám ho vložil do múru, keď sme stavali," spomína politička.

Tisíc platní: Spevák skupiny Gladiator Miko Hladký sa zberateľskej vášni venuje už od útleho detstva. Najskôr zbieral známky. "Mal som veľa albumov a dosť veľkú zbierku. Rozdeľoval som si ich podľa krajín, odkiaľ pochádzali," spomína na detské časy Miko. Pred piatimi rokmi prepadol zberateľstvu znova. Nejde však už o známky, ale o vinylové platne. Spevák v sebe hudobníka nezaprie a aj vo voľnom čase sa najradšej venuje všetkému, čo s hudbou súvisí. "Vinyly zbieram z nostalgie, pretože sa mi páčili, keď som bol malý chlapec, a môj starší brat Maroš ich nosil zo školy. Strašne rád som si ich obzeral a púšťal. Rád držím platňu, je to oveľa krajší pocit, ako keď držím cédečko," hovorí líder Gladiatora. Najskôr sa pokúšal zohnať všetky kúsky, ktoré mali kedysi s bratmi doma. Je to však zložité, pretože vinylové platne sa už vyrábajú iba v zahraničí. "Na internete som našiel anglické obchody, kde sa dajú objednať, a tým som vlastne začal. Medzi prvými sa v mojej zbierke objavili staré klasiky od Deep Purple alebo Black Sabbath." Mikova zbierka dosiahne onedlho tisíc kusov. Každý, kto vie, čo má rád, mu na sviatok prinesie práve vinylovú platňu. "Mám takú raritku od môjho obľúbenca Jimmyho Hendrixa alebo platňu z raných čias skupiny Beatles. Veľmi si však cením platňu Karla Kryla, ktorú vlastnoručne podpísal rok pred smrťou," vymenúva svoje zberateľské kúsky rocker, ktorý má doma, samozrejme, na vinyle aj prvú platňu svojej kapely Gladiator.

Lenka zbiera lienky: "Lienky zbieram tak dobrovoľne nasilu, ale, samozrejme, že sa z nich teším," hovorí moderátorka Lenka Šóošová. Začali jej ich dávať kamaráti, keď mala sedemnásť rokov. "V detstve som nedostala ani jednu, to je zvláštne. Až na tie, čo sa kedysi nosili vo vlasoch." Sama si lienky nekupuje, ale vždy nejakú dostane. "Mám ich veľa, každú mám rada, lebo sa mi spája s nejakou spomienkou. Od priateľa Riška som dostala na tridsiatku poschodovú ovocnú tortu, kde boli lienky z marcipánu. Bolo mi ich ľúto zjesť," priznáva sa Lenka. Je presvedčená, že lienky dostáva do daru pre svoje meno. "Možno to znie infantilne, ale nielen moje meno, ale aj povaha asi evokujú lienku," uzatvára moderátorka.